Ako si pred 140 rokmi európske mocnosti rozparcelovali Afriku

Ako si pred 140 rokmi európske mocnosti rozparcelovali Afriku

51 Minuten

Beschreibung

vor 9 Monaten

„Zhrabli všetko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo.
Nebolo to nič iné než násilná lúpež, masová vražda, a títo muži
ju vykonávali bez rozmyslu, lebo tak sa správajú tí, čo sa
púšťajú do temnoty. Dobývanie zeme znamená väčšinou iba to, že ju
vezmete niekomu, kto má inú farbu pokožky alebo trochu ploskejší
nos ako my. Ak sa na to pozriete zblízka, nie je to pekný pohľad.
Ospravedlňuje to iba myšlienka. Idea, ktorá za tým stojí – nie
sentimentálna zámienka, ale myšlienka a nezištná viera v túto
myšlienku. Tú môžete pred seba postaviť, klaňať sa jej a prinášať
jej obete...“


To je útržok zo slávneho románu anglického spisovateľa poľského
pôvodu Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorý v literárnom obraze
približuje éru európskeho kolonializmu na africkom kontinente,
konkrétnejšie azda jeho najčernejšiu kapitolu – viac než 20-ročnú
epochu existencie tzv. Konžského slobodného štátu s odhadovaným
počtom miliónov obetí z radov domorodého obyvateľstva.


Tomu však predchádzala udalosť, ktorá sa síce príliš často stráca
z nášho historického obzoru, no pre africký kontinent je o to
dôležitejšia či rovno fatálna. Na prelome rokov 1884 a 1885 sa v
Berlíne konala konferencia európskych štátov, ktorej hostiteľom i
organizátorom sa stal nemecký kancelár Otto von Bismarck. Mocní
vtedajšieho sveta si na nej prakticky rozparcelovali Afriku na
jednotlivé koloniálne panstvá, pričom hlavným víťazom sa stal
belgický kráľ Leopold II. s jeho obrovským súkromným impériom v
Kongu.


Čo teda Berlínska konferencia spred 140 rokov vlastne znamenala
pre Afriku? A do akej miery spoluurčuje jej osud dodnes? A prečo
je stále na okraji nášho historického povedomia, hoci išlo o
kľúčovú udalosť globálnych dejín.


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom
a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.





Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠





Všetky podcasty denníka SME nájdete na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠





Odoberajte aj denný newsletter
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
s najdôležitejšími správami na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠





Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kommentare (0)

Lade Inhalte...

Abonnenten

15
15