Ľahostajnosť naša slovenská? Už v 19. storočí sa nad ňou pozastavovali naše politické elity

Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci
verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá
ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej
väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu.


Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ
konzervatívneho martinského národného centra Svetozár
Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás
hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad
nepovedomosťou.“


Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana,
ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia
vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov
boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov
nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných
predstaviteľov.


Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v
prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie
vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj
tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý
národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu...,
zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“.


Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa
tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po
rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného
sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes –
pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť.


Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u
bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom
Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa
tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako
vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného
obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto
otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych
prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR.


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom
Lászlóom Vörösom z Historického ústavu SAV.


Výskumný projekt je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR,
Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4,
projekt č. 09I03-03-V04-00539.


–


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


–


Všetky podcasty denníka SME nájdete na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


–


Odoberajte aj denný newsletter
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
s najdôležitejšími správami na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.