Kráľ Karol I. Stuart a jeho cesta na popravisko

30. januára 1649 sa odohrávalo v Londýne dovtedy nevídané krvavé
predstavenie. Na lešenie pred tzv. Banketový palác kráľovského
zámku Whitehall priviedli anglického kráľa Karola I.
Po tom ako sa rozlúčil so svojimi deťmi, položil svoju hlavu na
popravčí klát a kat mu jedným švihom sekery oddelil hlavu od
tela.
Po chvíli ju ukázal davu, ktorý sa už hodnú chvíľu pred tou scénou
tiesnil.
Pri seknutí sa vraj zo stoviek hrdiel ozval vzdych a niektorí z
prizerajúcich si vraj zachytávali kvapkajúcu krv z lešenia do
vreckoviek, aby si ich ponechali ako vzácne relikvie.
Hoci popravy neboli v 17. storočí ničím výnimočným, rozhodne
výnimočnou bola postava, ktorá na popravisku stála.
Karol I. Stuart bol jediným anglickým kráľom, ktorého postihol
takýto nešťastný osud. Čím si to vyslúžil?
Veľká Británia a špeciálne Anglicko si začiatkom tohto roku
pripomínali 370 rokov od týchto pamätných udalostí.
Tie do veľkej miery rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny, ktorá sa
po občianskej vojne a krátkej epizóde tzv. Anglickej republiky a
mnohých ďalších turbulenciách stala napokon konštitučnou monarchiou
a svetovou veľmocou.
Na začiatku tejto pozoruhodnej cesty stál ale nezmieriteľný boj
kráľa Karola I. proti parlamentu.
O čo v tomto zápase išlo? A prečo sa anglický kráľ nestal
absolutistickým monarchom ako francúzski panovníci?
Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s
historikom Patrikom Kunecomz Katedry histórie Filozofickej fakulty
Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

See omnystudio.com/listener for privacy information.