Ako si antika predstavovala svet?

Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred
vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy.
S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky
matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako
Ptolemaios Alexandrijský).
Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého
stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník.
Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom
vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie
a učenosti.
Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci,
dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky
kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi,
kultúrami i podivnosťami.
Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále
neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta?
A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti
helénskeho sveta a barbarstve Ázie?
Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal
Rím?
Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom
Michalom Habajom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.