Po Veľkej vojne. Ako sa zmenil celý európsky kontinent
27 Minuten
Podcast
Podcaster
Beschreibung
vor 6 Jahren
Po Veľkej vojne – tak znie názov exteriérovej výstavy, ktorú si v
týchto dňoch môžu pozrieť obyvatelia či návštevníci Bratislavy, a
ktorá dokumentuje predovšetkým dramatické roky, nasledujúce po
ukončení prvej svetovej vojny.
Výstava sa koná 4. až 22. júla v Bratislave na Kamennom
námestí.
Hoci od týchto udalostí uplynulo už jedno storočie, otázky
spravodlivosti povojnového usporiadania Európy a jej nového
rozdelenia, sú dodnes pri vzájomných diskusiách Čechov a Slovákov,
Maďarov, Poliakov, Rakúšanov, Rumunov či Nemcov stále
prítomné.
Zrodila sa totiž tzv. Nová Európa a spolu s ňou aj niekoľko nových
identít, rodili sa nové štáty s novými či staronovými
symbolmi.
Námestia i ulice menili svoje názvy i svoj charakter a rodila sa aj
nová generácia, ktorá si svoje občianske vedomie budovala už v
nových pomeroch – v našom prípade v demokratických podmienkach
Československej republiky.
Avšak už ďalšie desaťročia ukázali, že ani tento stav nebol trvalý
a s rovnakou rýchlosťou, ako sa menili medzinárodné či domáce
pomery, mizli a objavovali sa nové verejné symboly a verejný
priestor sa opäť transformoval.
V živote bežného človeka sa tak stalo hneď niekoľkokrát. Už
klasický príklad predstavuje na Slovensku meno či socha M. R.
Štefánika.
Čo teda znamenalo obdobie rokov 1918 – 1923 pre strednú Európu a
zvlášť pre Slovensko?
A ako sa menili ulice a námestia, ktoré naoko dobré poznáme v
závislosti od aktuálnej štátnej ideológie?
A dokážeme sa dnes k verejným priestorom postaviť s adekvátnym
pochopením a poznaním našej minulosti?
Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s
historičkou Tatianou Bírešovou z Centra edukácie a inovácii.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
týchto dňoch môžu pozrieť obyvatelia či návštevníci Bratislavy, a
ktorá dokumentuje predovšetkým dramatické roky, nasledujúce po
ukončení prvej svetovej vojny.
Výstava sa koná 4. až 22. júla v Bratislave na Kamennom
námestí.
Hoci od týchto udalostí uplynulo už jedno storočie, otázky
spravodlivosti povojnového usporiadania Európy a jej nového
rozdelenia, sú dodnes pri vzájomných diskusiách Čechov a Slovákov,
Maďarov, Poliakov, Rakúšanov, Rumunov či Nemcov stále
prítomné.
Zrodila sa totiž tzv. Nová Európa a spolu s ňou aj niekoľko nových
identít, rodili sa nové štáty s novými či staronovými
symbolmi.
Námestia i ulice menili svoje názvy i svoj charakter a rodila sa aj
nová generácia, ktorá si svoje občianske vedomie budovala už v
nových pomeroch – v našom prípade v demokratických podmienkach
Československej republiky.
Avšak už ďalšie desaťročia ukázali, že ani tento stav nebol trvalý
a s rovnakou rýchlosťou, ako sa menili medzinárodné či domáce
pomery, mizli a objavovali sa nové verejné symboly a verejný
priestor sa opäť transformoval.
V živote bežného človeka sa tak stalo hneď niekoľkokrát. Už
klasický príklad predstavuje na Slovensku meno či socha M. R.
Štefánika.
Čo teda znamenalo obdobie rokov 1918 – 1923 pre strednú Európu a
zvlášť pre Slovensko?
A ako sa menili ulice a námestia, ktoré naoko dobré poznáme v
závislosti od aktuálnej štátnej ideológie?
A dokážeme sa dnes k verejným priestorom postaviť s adekvátnym
pochopením a poznaním našej minulosti?
Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s
historičkou Tatianou Bírešovou z Centra edukácie a inovácii.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Weitere Episoden
32 Minuten
vor 1 Woche
1 Stunde 1 Minute
vor 2 Wochen
1 Stunde 3 Minuten
vor 3 Wochen
43 Minuten
vor 1 Monat
43 Minuten
vor 1 Monat
In Podcasts werben
Kommentare (0)