Príbeh Živeny: Ako Slovenky bojovali za národnú i vlastnú emancipáciu

"Bez spoluúčinkovania žien nemožno nám vybudovať celý chrám
národnej osvety", tak znel jeden z kľúčových motívov, ktorý stál
pri základoch prvého a na dlho i jediného slovenského ženského
spolku Živena.
Presne pred 150 rokmi, 4. augusta 1869 sa pod martinskými lipami
zišlo jej zakladajúce zhromaždenie.
Udialo sa tak v čase, keď sa po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku
1867 rozhodovalo aj o ďalšom osude slovenského národného hnutia v
podmienkach postupujúceho národnostného útlaku.
Členky tohto spolku, teda živeniarky pritom neraz dopĺňali činnosť
tých slovenských inštitúcií, ktoré uhorská vláda zakázala či vôbec
ani nepripustila.
Do veľkej miery sa tak v najťažších rokoch odnárodňovania zaslúžili
o uchovanie a prežitie slovenského povedomia.
Aj preto sa historici pri spätnom hodnotení tejto tradície pýtajú,
či bola Živena viac národným než ženským emancipačným spolkom v
pravom slova zmysle.
Ako sa teda Slovensky zapájali do nášho národného hnutia a do akej
miery im vtedajšie mužské autority – často otcovia či manželia –
umožňovali vstúpiť do verejného života?
A kde stála Živena v zápasoch o demokraciu počas búrlivého 20.
storočia?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou
Danielou Kodajovou z Historického ústavu SAV.

See omnystudio.com/listener for privacy information.