Nenávisť ako nová modla. Prečo sa ľudia stávajú fašistami?

„Žijeme v epoche úpadku, rozvratu tradičných morálnych hodnôt a
spochybňovania kultúrnych výdobytkov, skrátka žijeme v dobe
dekadencie. Kto je za to zodpovedný, na koho treba ukázať
prstom?“
To je slovník a reč, ktorú v tej či onej podobe pozná prakticky
každá generácia a s úsmevom sa nad týmito slovami môžeme povzniesť
aj dnes. Veď napokon, koľkokrát sme už počuli predpovede o úplnom
kolapse západnej civilizácie, kríze kapitalizmu a demokracie. A
napriek tomu tu stále sú.
Čo však ak sa podobný jazyk stane nielen výrazovým, ale aj
politickým nástrojom? Fašizmus môže byť v takom prípade jedným z
dôsledkov. Keď študujeme napríklad Hitlerovu cestu k moci, neraz sa
čudujeme ako mohli také masy ľudí v kultúrne vyspelom Nemecku
podľahnúť práve nacistickej ideológii.
Ak sa ale pozrieme na to, akým jazykom sa nacisti k občanom
prihovárali, zistíme, že ani nám nie je celkom neznámy.
Fašizmus preto považujeme za čoraz naliehavejšiu hrozbu aj dnes, i
na Slovensku. Čo o ňom vlastne vieme? Ako sa menil a prispôsoboval
požiadavkám doby či prostredia a prečo jeho vábeniu podľahli v
minulosti neraz aj tie bystrejšie hlavy? S akými lžami a
stereotypmi fašizmus vlastne pracoval a pracuje?
O jazyku extrému sa Jaro Valent z časopisu Historická revue
porozprával s historikom a autorom knihy Fašizmus Jakubom Drábikom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.