Krivda či akt spravodlivosti? Trianon stále rozdeľuje

Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa – možno takto by sa dala
v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného storočia, ktorá mala aj
pre naše súčasné geopolitické zakotvenie zásadný význam.
4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža
podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových
mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne
ukončila existenciu historického Uhorska.
Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po
zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj
Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a
dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské
politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola tragédia
či rovno zrada a poníženie celého národa.
Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom, symbolom
tragédie porovnateľnej len z Moháčskou bitkou z r. 1526. U nás zasa
vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu starých
poriadkov.
Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila trianonská
mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia a naša
historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného storočia
priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom aj
dnes?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom
Romanom Holecom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.