Srdce temnoty. Africké Kongo sa stalo symbolom koloniálneho násilia

Ak sa dnes prejdete ulicami Bruselu, ohúri vás krása a veľkoleposť
viacerých verejných budov a námestí. Hoci je dnes Belgicko rozlohou
menší štát než Slovensko, jeho hlavné mesto dodnes vyvoláva dojem
dôstojného sídla impéria, ktoré sa kedysi rozkladalo na africkom
kontinente.
Kráľ-staviteľ, tak sa neraz hovorí práve o Leopoldovi II., ktorý sa
výrazne zaslúžil o výstavbu tohto mesta. Málokto už ale tuší, že
toto bohatstvo, krása a veľkoleposť boli vykúpené krvou tisícok či
miliónov neznámych ľudí.
Viac než 20-ročné obdobie existencie tzv. Slobodného konžského
štátu, ktorý bol prakticky súkromným vlastníctvom tohto belgického
panovníka, sa stalo synonymom pre najtemnejšie stránky európskeho
kolonializmu.
Honba za bohatstvom prostredníctvom obchodu s kaučukom či
slonovinou a neustále drancovanie prírodných zdrojov vnútrozemia
čierneho kontinentu, znamenala pre obyvateľstvo vtedajšieho Konga
nesmierne utrpenie. Symbolom tzv. „Slobodného konžského štátu“ sa
stala odseknutá ruka a za údajným humanizmom a šírením civilizácie
v Afrike sa v skutočnosti skrývalo násilie a ešte horšie
otroctvo.
Ako teda bola vôbec možná katastrofa takýchto rozmerov a ako sa
dnešná belgická či všeobecnejšie európska spoločnosť pozerá na
Leopolda II. i celé koloniálne obdobie?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou
Jarmilou Brezinovou.

See omnystudio.com/listener for privacy information.