Srbi sú traviči studní, hlásala vojnová propaganda Rakúsko-Uhorska

„Za cisára Pána a jeho rodinu“ – s týmito slovami sa
narukovalo i bojovalo a tieto slová dodnes v istom
zmysle symbolizujú prvú svetovú vojnu.
No kým nám toto heslo pripomína nejednu scénku zo slávneho dobrého
vojaka Švejka, surová vojnová realita bola o poznanie
mrazivejšia, než táto jej literárna karikatúra.  
Nielen na frontoch ale aj v zázemí znamenala drastické dopady
na obyvateľstvo – rekvirácie, neustále odvody mladých práce
schopných mužov na front, biedu a všeobecný nedostatok.
Miesto na kritiku a pochybnosti nebolo a úrady dôsledne
sledovali a kontrolovali nálady obyvateľstva. Kým teda noviny
písali o chrabrom postupe rakúsko-uhorských vojsk
a víťazstve, ktoré je už na dosah, v zázemí boli ľudia už
od začiatku vojny konfrontovaní s desiatkami tisíc ranených
a zmrzačených vojakov. 
Ako v takých podmienkach udržať verejnú mienku na uzde?
A ako funguje vojnová propaganda? O tej rakúsko-uhorskej
sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s
historikom Jurajom Červenkom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.