Máničky proti režimu. Ako sa v Československu rodil underground?

Hovoria si umelci, schádzajú sa v zafajčených krčmách, pivniciach
či stodolách na vidieku, vedú poburujúce reči a provokácie proti
socialistickému zriadeniu ČSSR. Aj takto by mohla znieť správa
Štátnej bezpečnosti o príslušníkoch neoficiálnej kultúrnej scény,
pre ktorých sa vžilo všeobecné označenie „máničky“.
Tieto tzv. indivíduá s dlhými vlasmi a neuniformného zovňajšku
predstavovali v Československu 70. a 80. rokov jeden z mála
ostrovov slobody či pozitívnej deviácie. Hoci chceli len hrať svoju
muziku, komunistický režim nad nimi dvíhal obočie, sledoval,
vypočúval a neraz aj zatváral do väzenia.
Táto neoficiálna druhá kultúra si však napriek rozhorčeným článkom
v oficiálnej tlači či kampani Socialistického zväzu mládeže
získavala svojich nadšených priaznivcov. Veď napokon v prostredí
všeobecnej šedi normalizácie muselo toto zakázané ovocie chutiť o
to viac.
Ako sa formoval hudobný underground v komunistickom Československu?
A prečo bol život na okraji, aj keď prinášal problémy, taký
príťažlivý?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s hudobníkom a
nadšencom československého undergroundu Petrom Markovskím.

See omnystudio.com/listener for privacy information.