Top 2020: Prečo sa ľudia stávajú fašistami?

„Žijeme v epoche úpadku, rozvratu tradičných morálnych
hodnôt a spochybňovania kultúrnych výdobytkov, skrátka žijeme v
dobe dekadencie. Kto je za to zodpovedný, na koho treba ukázať
prstom?“


To je slovník a reč, ktorú v tej či onej podobe pozná prakticky
každá generácia a s úsmevom sa nad týmito slovami môžeme
povzniesť aj dnes. Veď napokon, koľkokrát sme už počuli
predpovede o úplnom kolapse západnej civilizácie, kríze
kapitalizmu a demokracie. A napriek tomu tu stále sú.


Čo však ak sa podobný jazyk stane nielen výrazovým, ale aj
politickým nástrojom? Fašizmus môže byť v takom prípade jedným z
dôsledkov. Keď študujeme napríklad Hitlerovu cestu k moci, neraz
sa čudujeme ako mohli také masy ľudí v kultúrne vyspelom Nemecku
podľahnúť práve nacistickej ideológii.


Ak sa ale pozrieme na to, akým jazykom sa nacisti k občanom
prihovárali, zistíme, že ani nám nie je celkom neznámy.


Fašizmus preto považujeme za čoraz naliehavejšiu hrozbu aj dnes,
i na Slovensku. Čo o ňom vlastne vieme? Ako sa menil a
prispôsoboval požiadavkám doby či prostredia a prečo jeho vábeniu
podľahli v minulosti neraz aj tie bystrejšie hlavy? S akými lžami
a stereotypmi fašizmus vlastne pracoval a pracuje?


O jazyku extrému sa Jaro Valent z časopisu Historická revue
porozprával s historikom a autorom knihy Fašizmus Jakubom
Drábikom.


Tento diel podcastu Dejiny bol druhým najpočúvanejším v roku
2020.


See omnystudio.com/listener for privacy information.