Americkí prezidenti: Americká demokracia je systém bŕzd a protiváh

„To, že proti zneužitiu vlády treba použiť určité
prostriedky, možno nevrhá na ľudskú povahu to najlepšie svetlo.
Nevrhá však na ňu zlé svetlo už samotná existencia vlády? Keby
ľudia boli anjeli, nebola by vláda potrebná. A keby ľuďom vládli
anjeli, nebola by potrebná žiadna kontrola vlády zvonka či
zvnútra.“


To sú slová Jamesa Madisona, jedného z otcov zakladateľov a
zároveň štvrtého prezidenta Spojených štátov amerických.


Táto konštanta ľudskej povahy, tak ako ju Madison
charakterizoval, je aj v pozadí mnohých úvah, ktoré stáli pri
zrode amerického ústavného systému. A je to zároveň pozoruhodné
konštatovanie, ktoré sa neustále potvrdzuje počas najrôznejších
politických a spoločenských kríz, ktorými si Spojené štáty
prechádzali a prechádzajú.


Po viac než dvoch storočiach sú Spojené štáty americké
superveľmocou s globálnou politickou zodpovednosťou, na ktorú sa
upierajú oči celého sveta.


Čo teda znamenal vo svojej dobe a stále znamená povestný systém
bŕzd a protiváh, tak ako o ňom hovorili politickí filozofi?
Vyrástol americký politický systém skôr zo skepsy o slabosti
ľudskej povahy alebo naopak z viery v ľudské schopnosti a rozum?


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s politológom
Tomášom Zálešákom.


See omnystudio.com/listener for privacy information.