Deväť obrazov komunizmu: Ako si uchovať slobodného ducha? Cez underground

„Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude...“ to je
dobre známy text kapely Bez ladu a skladu, ktorá sa stala hitom a
dáva nám tak trochu nazrieť do časov, kedy sa zrodila. Niekde
medzi riadkami zároveň ponúka otázku ako prežiť v normalizačnej
šedi 70. a 80. rokov a zároveň si zachovať zdravý rozum a aspoň
aký taký slobodný priestor.


Stratégia prežitia pre tých, ktorí sa odmietali podriadiť kánonu
komunistického režimu bývala rôzna, od úteku na vidiek či
jednoducho do prírody až po emigráciu mimo oficiálnu hudobnú
scénu do zafajčených krčiem či garáží, kde si mohol človek
slobodne a medzi svojimi povedať čo má na srdci i na jazyku.


Spätne sa o nich hovorí ako o ostrovoch pozitívnej deviácie alebo
jednoduchšie ako o undergrounde. Ten sa tak trochu neplánovane
stal zdrojom skutočne slobodnej kultúry či jednoducho priestorom,
kam bolo možné na chvíľu uniknúť a raz za čas sa slobodne
nadýchnuť. Aké boli teda stratégie prežitia ľudí so slobodným
duchom a čo táto nová a zakazovaná scéna priniesla do
československej kultúry?


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom
Radoslavom Ragačom z Pamiatkového úradu SR.


Použitá hudba: Bez ladu a skladu, s povolením autorov


Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej
galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.


–


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
jaroslav.valent@petitpress.sk


-


Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


–


Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné
SME.sk na sme.sk/podcast


–


Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami
na sme.sk/suhrnsme


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.