Po Trianone Slováci hľadeli do budúcnosti, Maďari do minulosti (repríza)

Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa –
možno takto by sa dala v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného
storočia, ktorá mala aj pre naše súčasné geopolitické zakotvenie
zásadný význam.


4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža
podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových
mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne
ukončila existenciu historického Uhorska.


Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po
zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj
Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a
dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské
politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola
tragédia či rovno zrada a poníženie celého národa.


Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom,
symbolom tragédie porovnateľnej len s Moháčskou bitkou z r. 1526.
U nás zasa vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu
starých poriadkov.


Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila
trianonská mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia
a naša historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného
storočia priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom
aj dnes?


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom
Romanom Holecom.


–


Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá
pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách
ľudských dejín.


–


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
jaroslav.valent@petitpress.sk


-


Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


–


Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné
SME.sk na sme.sk/podcast


–


Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami
na sme.sk/suhrnsme


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.