Dubček sa stal symbolom nádeje i zlyhania

Pád z politického vrcholu až do pozície robotníka sledovaného
tajnou políciou - takto by sme mohli v krátkosti charakterizovať
zhruba dva roky v živote Alexandra Dubčeka. Ten sa v roku 1968
stal symbolom Pražskej jari, teda reformného politického procesu
v Československu, ktorý zastavila až invázia vojsk krajín
Varšavskej zmluvy.


Do tohto momentu sa tešil mimoriadnej popularite a aj počas toho,
ako ulice českých a slovenských miest zaplnili okupačné tanky,
bolo jeho meno jedným z hlavných hesiel odporu. Čo však v
nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zostalo z jeho politického
kapitálu? A ako sa napokon ocitol v pozícii nežiaducej osoby,
ktorú by komunistické špičky videli najradšej za hranicami štátu?


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Alexandrovi
Dubčekovi v období normalizácie rozprával s historikom Petrom
Jašekom z ÚPN.


–


Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá
pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách
ľudských dejín.


–


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
jaroslav.valent@petitpress.sk


-


Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


–


Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné
SME.sk na sme.sk/podcast


–


Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami
na sme.sk/suhrnsme


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.