Smútok vie byť opojný. Chopin ho doviedol do dokonalosti

„Po hraní Chopina sa cítim, akoby som plakal nad hriechmi, ktoré
som nespáchal a smútil nad tragédiami, ktoré sa ma netýkali.“
Tieto slová írskeho spisovateľa Oscara Wildea azda najlepšie
charakterizujú hudbu poľského hudobného génia Fryderyka Chopina.


Jeho mazurky, polonézy, valčíky, prelúdia či etudy ponúkajú
poslucháčovi niečo zo sveta, v ktorom sa rozlieha spomienka na
stratené šťastie a nostalgia za ďalekým domovom. A práve to je na
Chopinovi zaujímavé – akoby smútok mohol mať v sebe aj niečo
sladké, návykové, čomu sa človek sotva dokáže ubrániť.


Život Fryderika Chopina sa v mnohom podobá práve tomuto obrazu
strateného šťastia. Už ako dvadsaťročný sa stal emigrantom, ktorý
musel opustiť svoju vlasť i rodinu. Zo zázračného dieťaťa sa stal
lev parížskych salónov, ale aj muž, na ktorého čoraz ťaživejšie
doliehali osobné útrapy, chatrné zdravie a odlúčenosť od domova.


Ako sa teda rodila Chopinova hudba a akým životným príbehom si
prešiel tento hudobný virtuóz?


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s
klaviristkou a pedagogičkou na VŠMU Jordanou Palovičovou.


–


Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá
pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách
ľudských dejín.


–


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
jaroslav.valent@petitpress.sk


-


Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


–


Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné
SME.sk na sme.sk/podcast


–


Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami
na sme.sk/suhrnsme


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.