Rozklad sa zdal byť nezastaviteľný. Sovietsky zväz na konci svojej éry

8. decembra 1991 sa traja muži, prezident Ruskej federácie Boris
Jeľcin, prezident Ukrajiny Leonid Kravčuk a predseda Najvyššieho
sovietu Bieloruska Stanislav Šuškievič stretli vo vládnej
rezidencii v Bielovežskom pralese, aby podpísali dohodu, ktorá
ukončila existenciu Sovietskeho zväzu.


Predchádzali tomu roky ekonomickej stagnácie, postupného
politického rozkladu a dezintegrácie a napokon aj pokus o štátny
prevrat z augusta toho istého roku. Sovietsky zväz zmizol z mapy
sveta a nahradilo ho 15 samostatných štátov. Ich vývoj sa za
posledných 30 rokov uberal výrazne odlišným spôsobom – kým
pobaltské krajiny sa stali pevnou súčasťou západných štruktúr ako
EÚ a NATO a iné bojujú o svoje nové postavenie vo svete i územnú
integritu ako Ukrajina či Gruzínsko, niektoré ako stredoázijské
štáty okamžite spadli do nových foriem autoritárstva.


Z Moskvy sa dnes čoraz častejšie ozývajú hlasy, že rozpad
Sovietskeho zväzu bol geopolitickou katastrofou. Naproti tomu
krajiny, ktoré sa stihli integrovať alebo sa chcú integrovať do
EÚ či NATO túto nostalgiu za sovietskou érou nezdieľajú.


Čo však zapríčinilo rozpad niekdajšieho sovietskeho impéria?
Existovali snahy o jeho zachovanie v tej či onej podobe? A ako sa
na tento proces díval Západ?


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom
Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.


–


Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá
pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách
ľudských dejín.


–


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
jaroslav.valent@petitpress.sk


-


Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


–


Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné
SME.sk na sme.sk/podcast


–


Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami
na sme.sk/suhrnsme


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.