História na juh od Sahary? Odkrývame ju až dnes

O Afrike sa zvyklo tvrdiť a dodnes je možné sa s týmto názorom
stretnúť, že je to kontinent bez vlastnej histórie. Predstavy
obyčajného Európana siahajú ešte k severoafrickým krajom na
pobreží Stredozemného mora a do údolia Nílu. Tam sa náš obzor
zastaví a stratí v saharských púšťach a polopúšťach.


Rovníková a južná Afrika tak už tradične vystupuje v našich
predstavách len ako divočina s obrovským množstvom neznámych
etník, jazykov a najpodivnejších kultúr, ktorým jednoducho
nerozumieme. Často i nechceme rozumieť.


Keď európski kolonizátori koncom 19. storočia objavili kamenné
ruiny starobylého osídlenia v blízkosti jazera Mutirikwe, tak
nechceli veriť, že by ich v minulosti boli schopní postaviť
domorodí obyvatelia. Rasové predsudky boli také silné, že si
vytvorili vlastnú teóriu, podľa ktorej túto podivnú architektúru
museli vybudovať dávni „bieli“ obyvatelia. Veľké Zimbabwe, ako sa
tomuto miestu hovorí, je príkladom toho, že Afrika mala v
minulosti viacero kultúrnych či rovno civilizačných centier.


Ako to teda bolo s africkým kontinentom pred nástupom éry
európskych objaviteľov a kolonizátorov? A čo sa dnes vedcom darí
odkrývať z jeho dávnej minulosti?


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so
Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.


–


Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá
pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách
ľudských dejín.


–


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
jaroslav.valent@petitpress.sk


-


Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


–


Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné
SME.sk na sme.sk/podcast


–


Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami
na sme.sk/suhrnsme


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.





See omnystudio.com/listener for privacy information.