Charta 77 nebola len zábavkou pražských elít a presahovala Československo

Ľudské práva sa za posledné tri desiatky rokov stali bežnou,
takmer klišéovitou, súčasťou spoločenského slovníka. Avšak v
kontexte udalostí posledných dní, tých globálnych ale aj
lokálnych, asi nikomu z nás netreba pripomínať, že to nie vždy
tak je, že to nie vždy tak bolo.


Aj ľudské práva majú svoj príbeh, aj ľudské práva majú svoje
dejiny. V dnešnom podcaste hovoríme o dôležitom momente tohto
príbehu, o ktorom dnes vieme už len veľmi málo. O konci 70. rokov
20. storočia. Ľudské práva, sa totiž v tomto čase stávajú
globálnou témou, globálnym záujmom. Keď sa v 1975 stretnú v
Helsinkách zástupcovia sovietskych satelitov so zástupcami
západných krajín, aby sa pokúsili nájsť  spoločnú reč,
nevyhnú sa ani téme ľudských práv: v záverečnom akte sa napokon
obe strany zaviažu k ich dodržiavaniu. Jedným zo signatárov tohto
aktu je aj Československo. Tento moment v dejinách ľudských práv
je tak dôležitý nielen globálne ale aj lokálne. Medzinárodná
debata o ľudských právach sa veľmi konkrétne začína týkať aj
komunistického Československa, ktoré len pred pár rokmi s pomocou
tankov varšavskej zmluvy potlačilo posledný pokus o
demokratizáciu.


V 70. rokoch sa však zdá, že medzinárodný záväzok dodržiavať
ľudské práva u nás doma takmer nič nezmenil. Československo si
ide svoju normalizačnú pesničku a s pomocou polície a tajnej
polície drží pod kontrolou a tvrdo potláča akékoľvek nezávislé
iniciatívy. V 1975 sa uskutoční súd s pražskou kapelou Plastic
People of Universe a jej členovia sú odsúdení na roky väzenia.


Avšak napriek tejto evidentnej snahe pokračovať v represii je
nereálne aby Československo zostalo mimo. Je nereálne aby
porušovanie ľudských práv v Československu prešlo nepovšimnuté za
jeho hranicami. A čo je rovnako dôležité - v Československu
vzniká občianska iniciatíva Charta 77, ktorej cieľom je
monitorovať dodržiavanie  týchto záväzkov.


Príbeh Charty 77 nám bude v dnešnom podcaste slúžiť ako blízky
sprievodca v širších a zložitých dejinách ľudských práv
posledných desaťročí. S našim dnešným hosťom budeme mať výnimočnú
príležitosť pozrieť sa priamo na najnovší výskum. Do akej miery
je teda príbeh Charty súčasťou globálních dejín ľudských práv? Je
príbeh Charty aj slovenským príbehom? Bola Charta v spojení s
bežnými ľuďmi a ich problémami alebo išlo o elitný klub? Čo
riskovali signatári Charty 77? A napokon ako si Chartu pamätáme
dnes a čo tieto naše spomienky alebo ich absencia robia s našou
predstavou o ľudských právach jako takých?


Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom
Kopečkom z Ústavu Soudobých dejin Českej Akadémie Vied. Michal
Kopeček bol tiež hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cambridge
a riaditeľom Imre Kertész Kolégia na Univerzite Friedricha
Schillera v nemeckej Jene. Vo svojom výskume sa venuje
intelektuálnym dejinám politického myslenia a okrem desiatok
štúdií vo viacerých jazykoch je tiež spoluautorom dvojdielnej
Histórie moderného politického myslenia v stredovýchodnej Európe,
ktorá vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity.


–


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
jaroslav.valent@petitpress.sk


-


Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty


–


Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné
SME.sk na sme.sk/podcast


–


Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami
na sme.sk/suhrnsme


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.