Vedomosti Slovákov o druhej svetovej vojne sa zlepšili

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe
Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania
našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti,
ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na
udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa
tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú
motivačnú silu.


Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa
šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov,
románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash,
sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“
Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil
Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V
skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z
minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať
znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás
netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe
zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte.


Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho
komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej
svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej
spoločnosti.


Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách,
arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov
1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom
sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú
na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka
na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si
zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste.


Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a
publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych
a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume
sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným
správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných
publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o
tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale
tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je
tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika
rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej
spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor
Blaščák a Ján Hlavinka.


–


Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a
užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej
aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


_


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


-


Všetky podcasty denníka SME nájdete na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


–


Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s
najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.