Sága rodu Friesenhofovcov je spojená s kaštieľom v Brodzanoch

Nejeden cestovateľ pri potulkách po regióne Hornej Nitry zaiste
narazí na kaštieľ v Brodzanoch, zasadený do malebného prostredia
na úpätí pohoria Tribeč, v ktorom dnes sídli Slovanské múzeum A.
S. Puškina. A hoci si mnohí toto miesto už automaticky spájajú s
menom slávneho ruského básnika, už menej si uvedomujú jeho
spätosť so šľachtickým rodom Friesenhofovcov-Oldenburgovcov,
ktorý v regióne žil a pôsobil jedno storočie.


Príbeh rodiny Friesenhofovcov už na prvý pohľad kopíruje obvyklú
sinusoidu postupného vzostupu, vrcholu a napokon i postupného
pádu. Friesenhofovci pritom patrili medzi šľachtu s kontaktmi po
celej Európe. Boli zdatnými podnikateľmi, jej predstavitelia sa
uplatnili v diplomacii, v umeleckej či vedeckej sfére a jeden z
nich – Gregor Friesenhof – sa dokonca v 60. rokoch 19. storočia
zapojil aj do slovenského národno-emancipačného hnutia a stál pri
založení Matice Slovenskej.


Rodina s nemeckými koreňmi, ale hlboko spätá so slovenským
prostredím, však už v 20. a 30. rokoch pripomínala skôr bizarný
relikt minulosti, či živú spomienku na staré časy dualistickej
monarchie. Hoci sa doba, spoločenské pomery a dokonca aj spôsob
obliekania dávno zmenili, po kraji sa ešte stále prechádzala
stará pani barónka Natália Oldenburgová, ktorá akoby vypadla z
19. storočia. Celý príbeh, ako inak, aj tentoraz skončil smutne,
vyrabovaním kaštieľa na konci druhej svetovej vojny a dočasným
zabudnutím či skôr nepripomínaním si tejto kapitoly našich dejín.


Aj po dlhých desaťročiach však spomienky ožívajú a teraz si našli
miesto vo vedeckom spracovaní dejín celého rodu v knihe Európsky
rod v slovenskom svete z vydavateľstva Slovart z pera dvoch
historikov – Romana Holeca a Alexandri Lukáčovej.


Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával o
príbehu tejto rodiny so spoluautorkou Alexandrou Lukáčovou zo
Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch.


See omnystudio.com/listener for privacy information.