Ako sa Bratislava a Dunaj modernizovali?

Prešporok, dnešná Bratislava, bol viac ako dvesto rokov, teda od
bitky pri Moháči až po koniec 18. storočia a nástup Jozefa
II, syna Márie Terézie, hlavným mestom Uhorskej monarchie. Po
tomto období sa na istý čas stáva druhým mestom. Avšak už
o pár desiatok rokov opäť zažíva boom, aj keď z dôvodov
odlišných ako boli tie na začiatku novoveku. Od konca 19.
storočí plánovači- od architektov a inžinierov až po
mestských poslancov, prichádzajú s veľkými plánmi ako mesto
prispôsobiť novej dobe, novým myšlienkami o fungovaní štátu
a spoločnosti. Tieto zmeny sa netýkajú len mesta, ale celkom
prirodzene aj rieky Dunaj.


Na scénu nastupujú plánovači, nastáva modernizácia alebo
presnejšie technokratický obrat- zmeny, ktoré tento obrat prináša
azda najlepšie poznáme z radikálnej premeny Paríža. Premeny,
ktorá vyvolala vášnivé diskusie, premeny, proti ktorej
protestoval aj známy spisovateľ Victor Hugo.


Čo znamenajú tieto celoeurópske zmeny pre Prešporok? A čom
hovoríme ak hovoríme o technokratickom obrate v 19. storočí?
Ako rozmýšľajú o mestách a ich funkcii plánovači?
A v čom je ich prístup odlišný od predchádzajúcich
období? Čo si o ich plánoch myslia v tomto období
obyvatelia mesta? V čom sa môžeme dnes inšpirovať a čo
sa naopak v dnešných podmienkach, s ohľadom na dnešné
potreby a poznatky zdá viac či menej nepoužiteľné?


Agáta Šústová Drelová  historického ústavu SAV sa rozprávala
s Laurou Krištekovou,  architektkou
a výskumníčkou na Oddelení architektúry na Historickom
ústave Slovenskej akadémie vied. Dr. Krišteková skúma históriu a
teóriu architektúry 20. a 21. storočia so zameraním na vojenskú
architektúru, dejiny plánovania miest. Venuje sa
tiež občianskemu aktivizmu. Druhou hostkou je Monika
Bočková, architekta a výskumníčka na Oddelení architektúry na
Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Na Fakulte
architektúry a dizajnu STU ukončila doktorandský výskum na
tému vzťahu Dunaja a Bratislavy v kontexte mestského
plánovania od 18. Storočia po súčasnosť. Venuje sa výskumu
urbánnych dejín ale aj kritickému písaniu o architektúre a
občianskemu aktivizmu. Obe výskumníčky sú spoluautorkami
publikácií, Ročenka slovenskej architektúry (2020), Správa o
slovenskej architektúre (2023) a tiež knihy Bratislava
(Ne)plánované mesto (2020,) ktorá bola ocenená Medzinárodnou
cenou kreatívnych médií a Slovenským literárnym fondom
a Cenu Mladého vedeckého výskumníka.


–


Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a
užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej
aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


_


Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


–


Všetky podcasty denníka SME nájdete na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


–


Odoberajte aj denný newsletter
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
s najdôležitejšími správami na
⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠


–


Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.


See omnystudio.com/listener for privacy information.